Na Pltníckej ulici bol dlhodobý problém s úzkou cestou a nedostatkom parkovania. 8 poschodové bytovky, v každej cca 50 bytov a na každú cca 18 parkovacích miest. To jednoducho nevychádza. Ale ako to spraviť, aby sme neuberali zo zelene?
Opýtal som sa priamo vás, obyvateľov. Vytvoril som dotazník, ktorý sa pýtal na súčasný stav, počty áut v rodinách aj na preferované riešenie. Tento dotazník bol skvelým podkladom pre úradníkov a vedenie mesta. Na jeho základe som pripravil dopravné riešenie, ktoré dostalo správnu formu od projektanta. Ulica sa zjednosmerní a pribudnú desiatky parkovacích miest s minimom straty zelene.

Po dvoch rokoch príprav, prieskumu, argumentácie, rozpočtov a dohadovania sa nám podarilo pustiť do práce na ulici samotnej a čoskoro bude hotová.

Toto už hádam ani nebol chodník. Tak rozpadnutý asfalt by ste len ťažko hľadali. Inicioval som túto opravu a v lete 2024 nastúpili mechanizmy. Dnes sú to už dva roky, čo sa obyvatelia tejto bytovky prechádzajú po opravenom chodníku.

Musím úprimne povedať, že na tento projekt som hrdý. Na jar 2025 ma oslovil kamarát, ktorý býva vo „štvorci“. Bolo tam staré asfaltové ihrisko, ktoré bolo tak rozbité, že sa na ňom nedalo nič poriadne hrať. Loptičky odskakovali a nôžky zakopávali. Môžeme ale investovať mestské peniaze do asfaltu, na ktorom sa bude hrávať hokej, ak ešte nemáme opravené všetky chodníky a cesty v meste?
Vymyslel som to teda inak. Oslovil som firmu, ktorá v tom čase pracovala na viacerých zákazkách pre mesto. Poprosil som pána konateľa, aby nám túto plochu zrekonštruovali sponzorsky. Na môj podiv, vyšli mi veľmi rýchlo v ústrety. Stačila obhliadka a pár rozhovorov a boli sme dohodnutí.

Ihrisko ožilo, len čo odišli mechanizmy. Naša VPS-ka ešte upravila okolie, namaľovala čiary pre hokej a neskôr osadila lavičku. V zásade za 0 eur sme dokázali vytvoriť miesto, kde deti hrajú hokej, tenis, kde si kreslia kriedami po asfalte a skáču škôlku.

Koľko som ja už strávil času nad touto ulicou. To by hádam ani nikto, kto roky čaká na jej opravu, neveril. Obyvatelia už boli oprávnene nahnevaní. Ulica je v tragickom stave. Počas čakania na finálne riešenie sa mi podarilo vyžiadať aspoň drobné opravy. Ale „50 odtieňov šedej“ sympatickej ulici na Nábreží vôbec nepristalo. Jej rekonštrukciu oddialila veľká investícia do susediacej ulice Alexyho. Ak by sme naraz rozkopali tieto dve ulice, obyvatelia tejto časti Nábrežia by nemali ani kde parkovať, ani ako sa dostať k svojim domovom.

Sme už však na začiatku jej rekonštrukcie a aj túto úlohu budeme môcť považovať za „odškrtnutú“. ✅

Pri MŠ Žirafka je jedna úzka cesta, na ktorej vznikajú ráno a poobede konflikty. Rodičia tu zaparkujú a nechajú tu prejazdný iba jeden pruh, v ktorom sa stretávali vodiči v oboch smeroch a ani jeden nechcel cúvať celú ulicu.

Preto som opäť oslovil vás a tiež MŠ Žirafka, aby sme našli riešenie. Výsledkom je zjednosmernenie ulice a vytvorenie 14 parkovacích miest, ktoré budú slúžiť na bezpečné vysadenie a nasadenie detičiek. Do projektu sme pribrali aj ZŠ M. R. Martákovej a výsledkom je aj zvýšenie bezpečnosti v okolí školy.

Ja viem. Mnohí ich neznášate. Mnohí sa ich obávame kvôli riziku požiaru. Ale sú tu aj takí, ktorí ich využívajú a je pre nich dôležité mať možnosť si svoje auto nabiť. A ja som poslanec pre všetkých obyvateľov Nábrežia, aj pre fanúšikov elektromobility. Na Nábreží sa podarilo vybudovať niekoľko nabíjacích bodov, ktoré vám umožnia dobiť si enegriu v elektromobile kúsok od svojho domu.

Psičkári nemajú kde voľne venčiť svojich miláčikov. Túto tému som konzultoval už veľakrát nie len na mestskom úrade, ale hlavne s vami, ľuďmi – majiteľmi psíkov. Sám by som mal rád psa, ale nemám toľko voľného času, aby som ho vedel spraviť šťastným. Mám však pochopenie s potrebami tých, ktorí ich majú. Preto v hornej časti Nábrežia čoskoro vznikne priestor, kde sa vaše psíky slobodne vybehajú bez toho, aby hrozila pokuta, či krivé pohľady od susedov.

Okrem vyššie uvedených väčších projektov je tu ešte veľmi veľa drobnej „opravárenskej“ práce. Tam natrieť lavičku, tam opraviť výtlk, inde zase treba orezať stromy, aby netienili alebo osadiť chýbajúcu dopravnú značku a vyriešiť deratizáciu pri bytovke. Takýchto drobných úloh boli hádam stovky. Priznám sa, že som to nepočítal ani neevidoval. Občas som proste vstal a išiel som danú vec opraviť, ak to bolo v mojich silách.

Treba to všetko robiť a je to dôležité. Ale poviem vám, že nechcem byť len „opravár“, čo chodí po sídlisku a hľadá chyby. Ako môžete vidieť, snažím sa tvoriť lepší verejný priestor a hľadať riešenia.

Je však dôležité dodať, že ďakujem všetkým, ktorí chodia a pozerajú sa okolo seba. Nemôžem byť všade a vidieť všetko. Ale presne preto mám všetky sociálne siete a komunikačné kanály. Nech sa ku mne viete ľahko dostať a povedať mi, čo vás trápi a kde potrebuje Vrbica – Nábrežie pomôcť. 👍

Jedna z mojich vlajkových aktivít. Od prvého roku môjho „poslancovania“ organizujem na jar toto enviromentálne podujatie. Máme za sebou už 3 ročníky. Vždy v piatok zoberiem deti zo ZŠ Dr. A. Stodolu a prejdeme si spolu jeden úsek Váhu. Vyzbierame odpad a zároveň sa spoločne naučíme, že odpadky patria do koša. Keďže ide často o deti z marginalizovanej komunity, tak som rád, že v rozhovoroch s nimi spoznám aj ich pohľady na svet.

No a v sobotu ráno sa vždy zídeme s rybármi z Miestnej organizácie SRZ a pár dobrovoľníkmi a prejdeme všetky zvyšné brehy Váhu. Od Okoličného až po vtok do Mary. Ďakujem všetkým, ktorí sa ku mne doteraz pridali a verím, že v tomto užitočnom podujatí budeme pokračovať aj v ďalších rokoch.

Na sídlisku je oveľa ťažšie budovať komunitu, než v mestských častiach vidieckeho typu. Paneláky predsa len dávajú istý pocit „anonymity“. Ale čo s tým? Veď aj my chceme byť dobrými susedmi a mať svoju komunitu. Odpoveď bola Komunitný trh na Nábreží. Na môj podnet došlo k úpravám VZN, aby bolo takéto podujatie možné uskutočniť a podarilo sa. Dnes máme za sebou už tri ročníky tohto milého podujatia. Dva ročníky je súčasťou trhu aj stánok, kde som ja a moji poslaneckí kolegovia za Nábrežie. Nad nami tabuľa „Počúvame vás“ a presne to tam aj robíme. Každý rok zozbierame veľa podnetov, ale aj pochvál.

Teším sa aj z toho, že posledný ročník sa mi podarilo spoluprácu rozšíriť aj s OZ Verejnô, ktoré na trh prostredníctvom svojho projektu HORY DOLY dostalo na náš trh swap oblečenia. Budem naďalej dbať o to, aby sa komunita Nábrežia rozširovala, upevňovala a aby sme tu boli pre vás.

Keď mesto prišlo s komunitnými záhradami, oživilo tak roky starý zvyk predzáhradiek pri bytovkách. Takto však dalo tejto aktivite jasnejšie pravidlá a dokonca záhradkárov podporilo aj „štartovacím balíčkom“. Za bytovkou M na Vrlíkovej som sa týmito záhradkami prechádzal a uvedomil som si, že ľudia bez vody veľa nevypestujú. Preto som tu zabezpečil 1000 litrovú nádobu a dohodol som jej pravidelné dopĺňanie s Liptovskou vodárenskou spoločnosťou. Takto to už spolu „ťaháme“ vyše dva roky. Výsledkom sú záhrady plné kvetov, zeleniny a byliniek. Ale aj priestor, o ktorý sa nemusí starať mesto a ktorý poskytuje biodiverzitu a veľmi pekné mestské prostredie.

Mimochodom, keď tento rok udreli dlhodobé suchá a horúčavy tak pomoc potrebovali komunitné záhrady po celom Nábreží. VPS mala plné ruky roboty s mestskou zeleňou a tak som poprosil našich Dobrovoľných hasičov. Spoločne sme tak doplnili vodu po celom sídlisku a poliali sme stromy tam, kde to bolo najnutnejšie. Patrí im vďaka všetkých záhradkárov z Vrbice – Nábrežia.

Jedným z mojich najväčších cieľov bolo vytvoriť pri cyklo-chodníku bezpečné a komfortné zázemie pre všetkých cyklistov, bežcov, mamičky s deťmi, seniorov… Jednoducho pre každého, kto využíva najobľúbenejšiu cyklo- a prechádzkovú tepnu v Liptovskom Mikuláši. Trvalo to, ale našiel som partnera, ktorý bol ochotný z vlastných zdrojov tu vybudovať miesto, ktoré nebude lacným bufetom, ale miestom s toaletami, priestorom pre nabitie elektro-bicyklov, dobrým a zdravým gastrom pre rodiny aj športovcov. Ešte nie sme na konci tohto projektu. Ale spoločnými silami sme sa dostali takmer do cieľa. Verím, že čoskoro sa tu stretneme na rannej káve. ☕

Viete, kde ležia pozostatky patróna nášho mesta – sv. Mikuláša? V talianskom meste Bari. Ja som sa to dozvedel, keď som diskutoval s mojim priateľom a veľmi vzdelaným mužom, pánom veľvyslancom vo Vatikáne. Hneď mi v hlave skrsol nápad o partnerstve našich miest. Pán veľvyslanec sa postaral o partnerstvo cirkví a ja som dotiahol partnerstvo medzi samosprávami.

Výsledok je, že do radu našich miest pribudlo toto historicky a symbolicky významné mesto na juhu Talianska.

Každý poslanec sa môže rozhodnúť, či medzi jeho aktivity budú spadať aj tieto tri činnosti. V súčasnom mestskom zastupiteľstve je nás 8 z 25, ktorí sme sa rozhodli slúžiť ľuďom aj touto formou. Ja patrím medzi nich. Je to práca, ktorá si vyžaduje veľa času.

Ale je pre to pre ľudí naozaj dôležité. Rozlúčiť sa s niekoho blízkym na poslednej ceste a dopriať tak pozostalým proces smútenia. Alebo oveľa radostnejšie – vidieť ľúbiacich sa ľudí, ktorí sa rozhodli kráčať cestou života spolu. No a drobčekovia, naši malí občania mesta Liptovský Mikuláš, ktorí ešte ani nevedia, v akom skvelom meste sa narodili. To všetko patrí k mojej službe poslanca nášho mesta. Za 4 roky som odslúžil už stovky pohrebov, svadieb a uvítaní.

Toto sa ťažšie vysvetľuje, ale je to veľmi dôležitá vec. MINZ, teda Mikulášske inovačné združenie, vzniklo ako spolupráca mesta, coworku LiptovHub a budúcej novej štvrti Nové Čemice. S mojimi pracovnými skúsenosťami z oblasti inovácií a developmentu som sa od začiatku zapojil do aktívnej podpory tohto projektu. Vlastne ešte predtým, než mal akékoľvek kontúry. Dnes som v ňom predseda dozornej rady a aktívne svojimi kontaktami a skúsenosťami prispievam k pleniu cieľov MINZ-u.

A čo sú teda tie ciele? MINZ má za úlohu spomaliť odliv mozgov a prinášať na Liptov šikovných ľudí. Snažíme sa vytvárať prostredie, kde mladí ľudia vidia svoju budúcnosť v lokálnych inovatívnych firmách. Prepájame samosprávu, školy a lídrov biznisu do jednej silnej siete. Podporujeme odvahu skúšať nové veci a meniť tradičné odvetvia na moderné riešenia.

Som členom Rady školy na ZŠ Dr. A. Stodolu. Chcel som byť v tejto rade školy, lebo je na nej veľa čo dobiehať a zaslúži si našu pozornosť. Áno, chodia do nej hlavne deti z marginalizovanej komunity. Ale práve tieto deti si zaslúžia veľa našej pozornosti.

Učiteľský zbor na tejto škole si vypracoval a overil také postupy práce, že sa ku nám chodia učiť učitelia z iných škôl. Túto školu chvália aj kontrolné orgány z oblasti školstva. Deti majú perfektné vybavenie učební, majú výborných učiteľov a dostávajú naozaj maximum, čo môžu od školy dostať. Stále nám zostáva zrenovovať budovu školy. Veľká investícia z externých zdrojov je náročná. Ale verím, že sme pred jej začiatkom.

Navrhol som úpravu VZN, aby sme zabránili chovu veľkých hospodárskych zvierat v okolí našej najväčšej pamiatky – Rázusovie domu. Zároveň som navrhol zmeny, ktoré obmedzia konzumáciu alkoholu na verejnosti v okolí areálov škôl a materských škôl. Fakt nechcem, aby pred Papučou postávali opilci ráno, keď tam idú deti do školy. A nechcem ani to, aby sme na Vrbickej mali konské hlavy v kontajneri. Viem, že to nerieši všetky problémy. Ale aj tieto zmeny prispievajú k lepšiemu životu na Nábreží.

Úlohou poslanca je podľa mňa aj byť súčasťou mesta. Ísť sa pokloniť k pamätníku na Námestí osloboditeľov na výročie oslobodenia. Uctiť si oslobodenie nášho sídliska nesúceho aj meno „4. apríla“. Sprevádzať zástupcov našich partnerských miest, keď nás prídu navštíviť. A naopak, byť súčasťou delegácií, ktoré cestujú do Michaloviec, do Galanty, či do Bruselu, keď si to naše mesto vyžaduje.

To všetko som robil a budem v tom aj pokračovať. Lebo poslanec je zástupcom ľudí nie len pri hlasovaní v zastupiteľstve, ale všade tam, kde si to ľudia a mesto vyžadujú.

Naše partnerské mestá sú pre nás dôležité a je len na nás, ľuďoch reprezentujúcich Liptovský Mikuláš, ako si tie vzťahy udržíme. A dovolím si povedať, že kam som zatiaľ prišiel, s kým som sa stretol, tak vzťahy boli vždy výborné a veľmi ľudské. Prináša nám to výhodnú pozíciu pre hľadanie rôznych spoločných riešení.

Stále rozmýšľam, ako vybudovať hrdosť a patriotizmus obyvateľov našej Vrbice – Nábrežia. Veď žijeme v tak krásnej časti tak krásneho mesta. Pri tomto rozmýšľaní mi napadlo, že kalendár je na očiach celý rok a do neho viem dostať pekné pohľady na našu mestskú časť. No a tak vznikol kalendár, ktorého som po Nábreží rozdal desiatky. Je zložený z fotiek, ktoré ste mi poslali alebo som ich spravil ja. Všetky sú z autenticky z Vrbice – Nábrežia.

Mesto má žiť. Obzvlášť v lete. Preto keď za mnou prišla kamarátka Miška s nápadom na Salsa párty na námestí, nemohol som povedať nie. Odbornú časť si zobrala ona, ja som pomohol s organizáciou a spoločne sa nám za pár eur podarilo krásne oživiť naše letné mesto. Aj takéto iniciatívy má podľa mňa prinášať poslanec.

Na jednej pietnej spomienke pri príležitosti oslobodenia Vrbice – 4. apríla, som stretol pani Skovajsovú. Pamätníčku, ktorá nám rozpovedala príbeh jej rodiny. Utrpenie vojny, strata blízkych, hlad, zima. A to všetko na miestach, kde dnes bývame a žijeme. Pani Skovajsová ma veľmi zaujala a sám som s ňou natočil krátke video, ktoré videlo 100 tisíc ľudí. Preto som poprosil našu TV Liptov, aby sa tejto téme hlbšie venovala. Vznikol tak dokument zachytávajúci históriu Vrbice a ľudí z nej. Zachytili sme spomienky, ktoré sa nestratia v čase.

Detičky treba rozvíjať. Čím viac sa im budeme venovať, tým lepší ľudia z nich budú. Preto som zorganizoval autorské čítanie so známym „kakaovníkom“ Igorom Adamcom. Akurát mal novú knihu pre deti a myslím, že to bolo príjemným spestrením pre všetkých zúčastnených.

Viete, že na Nábreží máme trojnásobnú olympioničku, skvelú športovkyňu, múdru a šikovnú ženu venujúcu sa rozvoju regiónu Liptov cez európske zdroje? Marcela Pavkovčeková má môj obdiv nie len za tie olympiády. Vymyslel som s ňou parádnu akciu – Bežkárska škola priamo na našej hrádzi. Pridal sa aj dlhoročný lyžiarsky tréner a servisman Janko Garaj, spoluposlanci Maťo Lichardus a Miro Neset a lokal patriot gen. Marián Áč. No a čo bolo podstatné, prišli hlavne ľudia, ktorých Marcelka učila bežkovať. Škoda len, že nie každý rok je také počasie, aby sme to vedeli organizovať častejšie.